Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

Výzva na jednotu

1 Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili spôsobom hodným toho povolania, ktorého sa vám dostalo.
2 Buďte pritom pokorní, mierni a trpezliví. Znášajte sa navzájom v láske, 3 usilujte sa zachovať jednotu Ducha vo zväzku pokoja. 4 Je len jedno Telo a len jeden Duch, ako je len jedna nádej, ako ste aj boli povolaní. 5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6 Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. 7 Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás Kristus chcel obdarovať. 8 Preto je povedané: Do výšav vystúpil, so sebou odviedol zajatcov, ľuďom dal dary. 9 A čo iné znamená to "vystúpil", ako že aj zostúpil do najnižších častí zeme? 10 Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko. 11 On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12 aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13 kým nedospejeme všetci k jednote viery a k poznaniu Božieho Syna, dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. 14 Tak nebudeme malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. 15 Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je Hlavou, do Krista. 16 Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, činnosťou primeranou každej časti, rastie a buduje sa v láske.

Nový život v Kristovi

17 Preto vám hovorím a dosvedčujem vám v Pánovi: Nežite už, ako žijú pohania, vedení svojím márnym zmýšľaním,
18 so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť svojho srdca. 19 Otupeli a oddali sa zhýralosti a nenásytne páchajú každú nečistotu. 20 Vy ste sa tak o Kristovi neučili, 21 ak ste vôbec o ňom počuli rozprávať a ako kresťania boli vyučení v pravde, ktorá je v Ježišovi, 22 totiž, že máte zanechať starý spôsob života, zobliecť si starého človeka, ktorý sa ženie do skazy za klamlivými žiadosťami, 23 obnovovať sa duchovnou premenou zmýšľania 24 a obliecť si Nového Človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. 25 Preto odložte lož a hovorte každý pravdu so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. 26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom! 27 Nenechávajte miesto diablovi! 28 Kto kradol, nech už nekradne, ale nech pracuje vlastnými rukami, aby mohol robiť dobro a pomáhať núdznym. 29 Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, schopné budovať, keď to treba, prinášať milosť tým, čo ho počúvajú. 30 A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorý vás označil svojou pečaťou pre deň vykúpenia. 31 Každá zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie a každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32 Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!