1. kapitola

1 V tridsiatom roku, štvrtého mesiaca, piateho dňa mesiaca, keď som bol medzi zajatcami na brehu rieky Kebar, nebesia sa otvorili a ja som videl Božie videnia. 2 Piateho dňa mesiaca – bol to piaty rok zajatia kráľa Jojakina – 3 Jahveho slovo došlo kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho v Chaldejsku, na brehu rieky Kebar. Tam spočinula na ňom Jahveho ruka.

Videnie „Jahveho voza“

4 Videl som povíchricu prichádzať od severu: veľký oblak so zábleskami ohňa a naokolo žiara; vnútri sťa blyštiaca sa meď, blčiaca v srdci ohňa.
5 Uprostred čosi ako štyri živé bytosti, ktoré mali takýto výzor: mali ľudskú podobu 6 a každá mala štyri tváre a štyri krídla. 7 Nohy mali rovné a šľapy nôh ako býčie kopytá, blýskajúce sa sťa kotúče lesklého bronzu. 8 Pod svojimi krídlami mali ľudské ruky obrátené k štyrom smerom, takisto tváre a krídla tých štyroch. 9 Ich krídla sa vzájomne dotýkali. Keď sa pohli, vôbec sa neobracali: všetky šli smerom svojej tváre. 10 Podoba ich tvárí bola: mali tvár človeka; a všetky štyri tvár leva napravo, vľavo tvár býka a všetky štyri mali tvár orla. 11 Krídla mali rozprestreté nahor, dvoje krídla sa im vzájomne dotýkali a dvoje krídla im zakrývali telá. 12 Hýbali sa priamo vpred, kam ich viedol duch, a pri chôdzi sa neobracali. 13 Uprostred živých bytostí bolo čosi akoby oheň horiacich uhľov alebo fakieľ, ktoré sa pohybovali sem-tam pomedzi ne; oheň žiaril a z ohňa šľahali blesky. 14 Bytosti vychádzali a vracali sa ako blesk. 15 Hľadel som na bytosti a hľa, na zemi kolesá, po jednom vedľa bytostí štyroch tvárí. 16 Kolesá sa blyšťali ako chryzolit a všetky boli rovnaké: tvarom a vypracovaním boli ako jedno koleso v druhom kolese, 17 takže keď sa hýbali v hociktorom zo štyroch smerov, nemuseli sa obracať. 18 Mali bahry veľmi vysoké a strašné, všetky štyri, samý blesk naokolo. 19 Keď sa bytosti pohli dopredu, kolesá sa pohli popri nich, a keď sa živé bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli tiež. 20 Kam ich duch hýbal, kolesá sa hýbali, kolesá išli s nimi, lebo duch živých bytostí bol v kolesách. 21 Keď sa jedni pohli, aj druhé sa pohli, keď jedni zastali, zastali aj druhé, keď sa zdvihli zo zeme, aj kolesá sa zdvihli s nimi, lebo duch bytostí bol v kolesách. 22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako klenba blyštiaca sa ako krištáľ, budiaca hrôzu, napnutá hore nad ich hlavami. 23 Pod klenbou boli ich krídla rozprestreté proti sebe, zakiaľ dvoma si každé zakrývalo telo. 24 Keď sa pohli, počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hrom Všemohúceho, ako burácanie búrky, ako huk vojenského tábora a keď zastali, krídla si zložili. 25 Hukot sa rozliehal sponad klenby nad ich hlavami, ako zastali so zloženými krídlami. 26 Nad klenbou nad ich hlavami bolo vidieť niečo ako ohromný zafír vo forme trónu a vysoko nad všetkým na tom tróne bola postava v podobe človeka. 27 Videl som čosi ako kov rozžiarený v peci, od jeho pása nahor a navôkol; od pása nadol som videl ako oheň obkľúčený žiarou. 28 A tá žiara navôkol bola ako dúha, ktorá sa objavuje v oblakoch v daždivý deň. Bolo to ako zjavenie Jahveho slávy. Keď som to videl, hodil som sa tvárou k zemi a počul som čísi hlas, čo mi hovoril.