8. kapitola
Pohľad na hriechy Jeruzalema
1 Piateho dňa šiesteho mesiaca v šiestom roku sedel som doma a judskí starší boli so mnou. Náhle ruka Pána Jahveho spočinula na mne 2 a ja som videl bytosť, ktorá vyzerala ako človek. Vyzeral celý z ohňa od pása nadol a od pása nahor zasa žiaril a blyšťal sa ako kov rozžiarený v peci. 3 Vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za vlasy; duch ma zdvihol medzi zem a nebo a preniesol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu do vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde stojí socha zmyselnosti, ktorá vzbudzuje zmyselnosť. 4 Sláva Boha Izraela tam bola ako vo videní, ktoré som mal na rovine. 5 Povedal mi: "Syn človeka, pozri sa na sever!" Pozrel som sa k severu a tam, severne od oltárnej brány, pri vchode, bola tá socha zmyselnosti. 6 Povedal mi: "Syn človeka, vidíš, čo to robia? Strašné ohavnosti, čo tu vystrája dom Izraela, aby ma vyhnal z mojej svätyne. Ale uvidíš ešte horšie ohavnosti." 7 Potom ma zaviedol ku vchodu do nádvoria. Pozeral som sa a zazrel som dieru v múre. 8 Povedal mi: "Syn človeka, preraz ten múr!" Prerazil som múr a ukázal sa vchod. 9 A povedal mi: "Vojdi a pozri si tie podlé ohavnosti, ktoré tu robia!" 10 Vošiel som teda a videl som všelijaké podoby plazov a odporných zverov, všetky ohavné modly domu Izraela, vyryté po stenách kolom dokola. 11 Sedemdesiat starších Izraela stálo pred modlami – prostred nich Jaazaniáš, syn Šafanov – a každý mal v ruke kadidelnicu, z ktorej sa vznášal oblak vonného dymu. 12 Povedal mi: "Syn človeka, vidíš, čo robia starší Izraela v skrytosti, každý v tajnej izbe svojej vlastnej modly? Myslia si: ‚Jahve nás nevidí, Jahve opustil krajinu.‘" 13 Povedal mi nato: "Uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré títo vystrájajú." 14 Potom ma zaviedol ku vchodu do brány Jahveho chrámu, ktorá sa díva k severu, a tam som videl sedieť ženy, ktoré oplakávali Tammuza. 15 Povedal mi: "Vidíš to, syn človeka, ale uvidíš ešte väčšie ohavnosti od týchto." 16 Zaviedol ma do vnútorného nádvoria Jahveho chrámu a tam, pri vchode do Jahveho svätyne, medzi predsieňou a oltárom, bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Jahveho svätyni a tvárou k východu, ležali na zemi a klaňali sa vychádzajúcemu slnku. 17 Povedal mi: "Syn človeka, vidíš to? Ale vari sa to vidí Júdovmu domu málo, robiť ohavnosti, ktoré tu páchajú, preto naplnili zem násilnosťami. Opätovne popudzujú môj hnev vetvami, ktoré ovoniavajú. 18 Preto aj ja zakročím proti nim s hnevom; nebudem mať s nimi zľutovanie, neušetrím ich. Hoci budú hlasno volať ku mne, nevyslyším ich."