1. kapitola

Všeobecný názov

1 Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
2 ktoré nám umožnia poznať múdrosť i mravnosť, chápať hlboké reči, 3 dosiahnuť správne vzdelanie: spravodlivosť, nábožnosť a statočnosť. 4 Neskúseným dajú návod, ako si v živote počínať, mladým vedu a rozvážnosť. 5 Ak ich vypočuje múdry, obohatí svoje vedomosti a človek skúsený získa dar vladársky, 6 prenikne do prísloví a záhadných výrokov, do slov mudrcov a ich tajomných hádaniek. 7 Základom múdrosti je čnostný život. Len blázon pohŕda múdrosťou a sebavýchovou.

Mudrc: Vyhýbať sa zlej spoločnosti

8 Počúvaj, syn môj, poučenie svojho otca a nepohŕdaj napomínaním svojej matky!
9 Budú pôvabným vencom na tvojej hlave, sťa zlatá reťaz na tvojej šiji. 10 Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľ! 11 Ak povedia: "Poď s nami číhať niekomu na život, položme nástrahy nevinnému, ktorý nám nič nespravil! 12 Pohltíme ich zaživa sťa ríša smrti; hoci im nič nechýba, predsa padnú do hrobu. 13 Naberieme veľa drahocenných vecí, naplníme si domy korisťou. 14 S nami hodíš kockou o svoj diel. Budeme mať spoločný mešec!" 15 Syn môj, nechoď s nimi! Vzdiaľ sa z ich chodníka! 16 Lebo sa náhlia páchať zločiny, ponáhľajú sa prelievať krv. 17 Daromné je vystierať sieť, keď ju vidí každý vtáčik-letáčik. 18 Títo ľudia sa zastrájajú vyliať svoju vlastnú krv. Proti sebe samým kladú nástrahy. 19 Tak skončí každý človek chtivý lúpeže. Chamtivosť okradne o život tých, ktorých ovláda.

Múdrosť: Slávnostné napomenutie nedbalým

20 Múdrosť kričí po uliciach, po trhoviskách dvíha svoj hlas,
21 po križovatkách vyvoláva, v bránach mesta prednáša svoju reč: 22 "Dokedy, vy naivní, budete milovať naivitu? A posmievači, budete mať radi posmievanie? A hlúpi, nenávidieť učenosť? 23 Kiež by ste si boli všimli moje napomínanie! Bola by som vám dala svoju radu a oznámila vám svoje zákony. 24 Ale vy ste nechceli počuť, keď som vás volala. Nik si nepovšimol, keď som ruku podávala. 25 Mojimi radami ste pohrdli. Neprijali ste moje napomenutia. 26 Preto aj ja sa budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa vám, keď vás zastihne hrôza. 27 Keď hrôza zaľahne na vás ako búrka a vaše nešťastie sťa povíchrica; keď zaľahnú na vás úzkosti a muky. 28 Vtedy ma budú zvať, ale sa neozvem. Budú ma hľadať, ale nenájdu. 29 Pretože pohŕdali poznaním, nemali radi čnostný život, 30 neprijali moju radu, opovrhli mojimi výstrahami, 31 budú jesť z plodov svojich životných poblúdení, najedia sa dosýta svojich vlastných rád! 32 Lebo naivných zabíja ich odklon od múdrosti, hlúpych vedie do záhuby ich bezstarostnosť. 33 Ale kto počúva mňa, prebýva v bezpečí, zachová si pokoj, bez strachu z nešťastia."