8. kapitola
1 Keď zostúpil z vrchu, išlo za Ním mnoho národa. 2 A hľa, prišiel k Nemu malomocný, poklonil sa Mu a povedal: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 3 Isus vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol očistený od svojho malomocenstva. 4 Potom mu Isus hovorí: Hľaď, aby si to nikomu nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a na svedectvo im obetuj dar, ktorý nariadil Mojžiš. 5 Keď vošiel do Kafarnaumu, pristúpil k Nemu stotník, prosil Ho a povedal: 6 Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. 7 A Isus mu hovorí: Ja prídem a uzdravím ho. 8 Ale stotník Mu povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj sluha sa uzdraví. 9 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mne sú podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď! - ide, a inému: Poď! - príde a svojmu otrokovi: Urob to! - urobí to. 10 Keď to Isus počul, zadivil sa a povedal tým, čo išli za Ním: Veru, hovorím vám, u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 11 No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v Kráľovstve nebeskom, 12 ale synovia Kráľovstva budú vyhodení do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 13 A stotníkovi Isus povedal: Choď a ako si veril, nech sa ti stane! A v tom čase bol jeho sluha uzdravený. 14 A keď Isus prišiel do Petrovho domu, uvidel jeho svokru ležať s horúčkou. 15 Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; a (ona) vstala a posluhovala Mu. 16 Keď sa zvečerilo, priviedli k Nemu mnohých démonmi posadnutých. I vyhnal duchov slovom a uzdravil všetkých chorých, 17 aby sa tak splnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. 18 Keď Isus videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal (učeníkom) preplaviť sa na druhú stranu. 19 I prišiel nejaký zákonník a povedal Mu: Učiteľ, budem Ťa nasledovať, kam len pôjdeš. 20 A Isus mu hovorí: Líšky majú nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. 21 Iný z Jeho učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca. 22 Ale Isus mu povedal: Nasleduj ma, a prenechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych. 23 A keď nastúpil na loď, nasledovali Ho Jeho učeníci. 24 A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prekrývali loď. On však spal. 25 I pristúpili Jeho učeníci, zobudili Ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme! 26 I povedal im: Čo sa bojíte, maloverní? Nato vstal, pohrozil vetrom i moru, a zavládlo hlboké ticho. 27 A ľudia sa divili a hovorili: Kto je Ten, že Ho vetry i more poslúchajú? 28 A keď prišiel na druhý breh, do krajiny Gadarčanov, stretli Ho dvaja démonmi posadnutí, ktorí vyšli z hrobiek, natoľko zúriví, že sa nikto neodvážil prejsť po tejto ceste. 29 A hľa, skríkli a hovorili: Čo ťa do nás, Isus, Syn Boží? Prišiel si sem predčasne nás mučiť? 30 Neďaleko nich pásla sa veľká črieda svíň. 31 Tu démoni Ho prosili a hovorili: Ak nás už vyháňaš, dovoľ nám vojsť do čriedy svíň. 32 I povedal im: Choďte! Oni vyšli a vošli do čriedy svíň. A hľa, celá črieda svíň sa rútila dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. 33 Pastieri ušli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. 34 Tu celé mesto vyšlo v ústrety Isusovi a keď Ho uzreli, prosili Ho, aby odišiel z ich kraja.