9. kapitola
1 I vstúpil na loď, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2 A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na lôžku. A keď Isus videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, dieťa, odpúšťajú sa ti hriechy. 3 Tu si niektorí zákonníci povedali: Tento sa rúha! 4 A keďže Isus poznal ich myšlienky, povedal: Prečo myslíte zlé veci vo svojich srdciach? 5 Veď čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď? 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na Zemi, hovorí ochrnutému: Vstaň, vezmi si svoje lôžko a choď domov! 7 I vstal a odišiel domov. 8 Keď to však zástupy videli, divili sa a oslavovali Boha, že dal ľuďom takúto moc. 9 A keď Isus odtiaľ odchádzal, uvidel v mýtnici sedieť človeka, ktorý sa volal Matúš, i povedal mu: Nasleduj ma! Ten vstal a nasledoval Ho. 10 Keď potom stoloval v dome, prišli tam mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s Isusom a Jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš učiteľ je (a pije) s mýtnikmi a hriešnikmi? 12 Isus to počul a povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov. 14 Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa my a farizeji často postíme, a Tvoji učeníci sa nepostia? 15 A Isus im povedal: Či môžu ženíchovi priatelia smútiť, kým je ženích s nimi? Prídu však dni, keď im ženích bude vzatý a potom sa budú postiť. 16 Nikto predsa neprišíva záplatu z nového súkna na starý odev, lebo ešte viac odtrhne z odevu a diera bude ešte väčšia. 17 Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú, víno vytečie a mechy sa zničia. Ale nové víno nalievajú do nových mechov a tak sa oboje zachová. 18 Kým im to hovoril, hľa, prišiel k Nemu istý predstavený (synagógy), poklonil sa Mu a povedal: Moja dcéra práve skonala. Poď, polož na ňu svoju ruku a bude žiť. 19 Isus vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. 20 A hľa, žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa obruby Jeho plášťa. 21 Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len Jeho plášťa, budem zachránená. 22 Isus sa obrátil a keď ju uvidel, povedal: Neboj sa, dcéra, tvoja viera ťa zachránila. A od tejto chvíle bola táto žena uzdravená. 23 Keď prišiel Isus do domu predstaveného (synagógy) a videl tam hrajúcich na flautách a hlučný dav, povedal im: 24 Odíďte, lebo dievčatko neumrelo, ale spí. I vysmiali Ho. 25 Keď bol zástup vyhnaný, vošiel dnu, chytil ho za ruku a dievčatko vstalo. 26 A rozniesol sa chýr o tom po celej krajine. 27 Keď Isus odtiaľ odchádzal, išli za Ním dvaja slepci, hlasno volali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, syn Dávidov! 28 A keď vošiel do domu, slepci pristúpili k Nemu. A Isus im hovorí: Veríte, že to môžem urobiť? Oni Mu hovoria: Áno, Pane. 29 Vtedy sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery. 30 I otvorili sa im oči. Isus im rázne prikázal a hovoril: Dbajte, aby sa to nikto nedozvedel! 31 Oni však odišli a rozniesli chýr o Ňom po celej krajine. 32 Keď títo (slepci) vychádzali, hľa, priviedli k Nemu nemého človeka, posadnutého démonom. 33 A keď vyhnal démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Niečo také sa v Izraeli ešte nikdy nestalo. 34 Ale farizeji hovorili: Mocou kniežaťa démonov vyháňa démonov. 35 A Isus chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v synagógach, kázal Evanjelium o Kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh v ľude. 36 Keď však uzrel zástupy, prišlo Mu ich ľúto, lebo boli skľúčení a opustení ako ovce bez pastiera. 37 Vtedy hovorí svojim učeníkom: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38 Proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.