1. kapitola
Synovia Jakobovi.
1 Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom. 2 Rúben, Simeon, Lévi a Júda, 3 Izachár, Zabulon a Benjamin, 4 Dán, Naftali, Gád a Aser. 5 A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte. 6 A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. 7 A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem. Trápenie synov Izraelových.
8 Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. 9 A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my. 10 Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme. 11 Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses. 12 Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových. 13 A Egypťania podrobovali synov Izraelových v službu ukrutne ich utláčajúc. 14 A strpčovali ich život tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu každou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc. Hebrejské baby.
15 A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua, 16 a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ženám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude žiť. 17 Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, lež nechaly chlapcov žiť. 18 A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, že ste nechaly chlapcov žiť? 19 A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ženy, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia. 20 A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa množil a mocneli veľmi. 21 A stalo sa, keď sa baby bály Boha, že im učinil domy. 22 A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.