Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Posledné Dávidove úpravy

1 Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi:
2 „Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! 3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš. 4 Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.‘ 5 Sám vieš, čo mi vyviedol Cerujin syn Joáb, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amasovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím si poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách. 6 Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do podsvetia. 7 K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. 8 Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: ‚Nedám ťa sťať mečom.‘ 9 Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do podsvetia.“ 10 Potom sa Dávid uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 12 Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Zúčtovanie s protivníkmi

13 Raz navštívil Chaggítin syn Adonija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: „Prichádzaš v pokoji?“ On odvetil: „V pokoji.“
14 Pokračoval: „Mám k tebe prosbu.“ Ona povedala: „Hovor!“ 15 On na to: „Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina. 16 Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!“ Ona povedala: „Hovor!“ 17 On na to: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abišag za ženu.“ 18 Batšeba mu odvetila: „Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.“ 19 Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici. 20 „Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.“ 21 Povedala: „Nech dajú Šunémčanku Abišag za ženu tvojmu bratovi Adonijovi.“ 22 Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: „Prečo žiadaš pre Adoniju len Šunémčanku Abišag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerujin syn Joáb.“ 23 Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: „Nech ma Boh prísne potresce, ak Adonija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom. 24 Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adonija musí ešte dnes zomrieť.“ 25 Kráľ Šalamún tým poveril Jojadovho syna Benaju, ktorý Adoniju zabil. 26 Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: „Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.“ 27 Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti Eliho domu v Šile. 28 Správa o tom sa dostala k Joábovi. Joáb sa totiž stal stúpencom Adoniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joáb utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jojadovmu synovi Benajovi príkaz: „Choď, zabi ho!“ 30 Nato Benaja odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Joábovi: „Na kráľov rozkaz vyjdi von!“ On však odvetil: „Nie, tu chcem umrieť.“ Benaja oznámil kráľovi, čo povedal Joáb. 31 Kráľ mu povedal: „Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Joáb. 32 Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amasu, veliteľa judského vojska. 33 Ich krv nech trvalo padne na hlavu Joába a na hlavu jeho potomstva. Avšak Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.“ 34 Nato odišiel Jojadov syn Benaja, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti. 35 Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jojadovho syna Benaju a kňaza Cadóka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára. 36 Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: „Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni! 37 Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.“ 38 Šimei odpovedal kráľovi: „Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť.“ Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme. 39 Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gatskému kráľovi Achíšovi, Maachovmu synovi. Šimeimu oznámili: „Tvoji sluhovia sú v Gate.“ 40 Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gatu k Achíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gatu sluhov. 41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gatu a vrátil sa. 42 Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: „Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: ‚Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?!‘ Ty si na to odpovedal: ‚Slovo, ktoré som počul, je dobré.‘ 43 Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?“ 44 Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: „Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.“ 46 Kráľ potom prikázal Jojadovmu synovi Benajovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.