13. kapitola
Zasvätenie prvorodených
1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!“13,2 Ex 13,12-15; 22,28-30; Nm 8,16-17; 18,15; Lk 2,23; Heb 12,23 3 Mojžiš povedal ľudu: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva. Hospodin vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kvasené. 13,3 Ex 12,8.34; Dt 7,8; 1Kor 5,8 4 Odchádzate dnes, v mesiaci abíb.13,4 Ex 12,2; Dt 16,1-3; Múd 13,1 5 Keď ťa Hospodin vovedie do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorú sa tvojim otcom zaviazal prísahou dať tebe — krajinu oplývajúcu mliekom a medom —, vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať tento obrad.13,5 Gn 15,18-21; 17,7-8; Ex 12,25-26 6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude slávnosť na počesť Hospodina.13,6 Ex 12,15-20; Lv 23,8 7 Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa nesmie u teba nájsť. Na celom tvojom území sa nesmie objaviť nič kvasené.13,7 Mt 16,6; 1Kor 5,8 8 V ten deň to svojmu synovi vysvetlíš takto: ‚To je za to, čo mi preukázal Hospodin, keď som vychádzal z Egypta.‘13,8 Ex 12,26-27; Ž 78,3-8; Ef 6,4 9 Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke, ako pamätný znak medzi svojimi očami, aby Hospodinov zákon zostal v tvojich ústach, lebo Hospodin ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta.13,9 Dt 6,8; 11,18-19; Iz 49,16; Mt 23,5 10 Toto ustanovenie budeš rok čo rok zachovávať v určený čas.13,10 Dt 16,3-4 11 Keď ťa Hospodin privedie do krajiny Kanaánčanov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom, keď ti ju dá,13,11 Gn 10,18 12 všetko, čo otvára materské lono, dáš Hospodinovi, aj prvorodené potomstvo dobytka. Všetko, čo budeš mať mužského rodu, bude patriť Hospodinovi.13,12 Ex 22,29; Dt 15,19 13 Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Keby si ho nemohol vykúpiť, zlomíš mu šiju. Musíš však vykúpiť každého prvorodeného zo svojich synov.13,13 Nm 18,15-17 14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta, čo to znamená, odpovieš mu: ‚Hospodin nás vyviedol mocnou rukou z Egypta, z domu otroctva.13,14 Ex 12,26; Ž 145,4 15 Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť, Hospodin usmrtil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného z ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Hospodinovi všetko mužského rodu, čo otvára materské lono, všetkých prvorodených synov vykupujem.‘ 16 To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný znak medzi očami, lebo Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta.“ 13,16 Ex 13,9; Dt 26,8 Odchod Izraelitov z Egypta
17 Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištíncov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: „Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.“13,17 Ex 14,11-12; Sk 7,39 18 Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Trstinovom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch.13,18 Ž 107,7 19 Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: „Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti.“13,19 Gn 50,24-25; Joz 24,32; Sir 49,15; Sk 7,16 20 Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Etáme, na okraji púšte.13,20 Nm 33,5-6 21 Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.13,21 Ex 40,36-38; Nm 9,15-23; Neh 9,12; Ž 78,14; Jn 10,3; 1Kor 10,1-2 22 Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.13,22 Joz 1,8; Iz 4,5