Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Neverná žena

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Človeče, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti! 3 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, Jeruzalemu: ‚Podľa svojho pôvodu a rodu pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejčan a tvoja matka bola Chetitka. 4 Vo chvíli tvojho narodenia, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. 5 Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. 6 Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa vo vlastnej krvi, povedal som ti, keď si ležala vo svojej krvi: »Ostaň nažive! 7 Vzrastaj ako poľný kvet!« Ty si aj vyrástla, dospela a dozrela si do veku zrelosti. Prsia sa ti vyvinuli a vlasy ti narástli. Bola si však holá a nahá. 8 Keď som prešiel okolo teba a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚a tak si sa stala mojou. 9 Poumýval som ťa vodou, opláchol som z teba krv a pomazal som ťa olejom. 10 Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ti obuv z tachašovej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom. 11 Ozdobil som ťa šperkami; dal som ti na ruku náramky i náhrdelník na krk. 12 Potom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nádhernú korunu na tvoju hlavu. 13 Keď si sa vyzdobila zlatom a striebrom a tvojím odevom bol jemný ľan, hodváb a pestrofarebné rúcho, keď si jedávala jemnú múku, med a olej, preveľmi si opeknela a bola si súca na kráľovskú hodnosť. 14 Šíril sa o tebe chýr medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá pre nádheru, ktorou som ťa ja vystrojil,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 15 ‚Avšak spoľahla si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr a zahrňovala si smilstvom každého. Oddala si sa každému, kto šiel okolo. 16 Potom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pestré obetné výšiny a na nich si smilnila. Také niečo sa ešte nevyskytlo ani sa nevyskytne. 17 Pobrala si svoje ozdobné predmety z môjho zlata a striebra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužské podoby a smilnila si s nimi. 18 Vzala si pestrofarebné látky, zakryla si ich nimi; môj olej a moje kadidlo si položila pred ne; 19 i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako príjemnú vôňu,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 20 ‚Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich modlám za pokrm. Či bolo málo tvojho smilstva, 21 že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň? 22 Pri všetkých svojich ohavnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo vlastnej krvi. 23 Po všetkej tvojej zlobe beda, beda ti!‘ znie výrok Pána, Hospodina. 24 ‚Zhotovila si si vyvýšeninu na oltárnom podstavci a zriadila si si výšinu na každom priestranstve; 25 pri každom rázcestí si si postavila výšinu, zohavila si svoju krásu a ponúkala si sa každému, čo prechádzal okolo; rozmnožovala si svoje smilstvo. 26 Potom si smilnila s Egypťanmi, so svojimi susedmi statného tela a rozmnožovala si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. 27 Preto som proti tebe vystrel ruku, obmedzil som tvoje právo a vydal som ťa žiadostivosti dcér Filištíncov, ktoré ťa nenávidia a ktoré sa hanbili za tvoje hanebné správanie. 28 Potom si smilnila s Asýrčanmi, pretože si bola nenásytná. Smilnila si s nimi, ale ani tak si sa neuspokojila. 29 Potom si ešte viac smilnila: až po krajinu kupcov, po Chaldejsko, ale ani týmto si sa neuspokojila. 30 Aké len roztúžené bolo tvoje srdce,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚keď si všetko páchala ako skutky rozpustilej neviestky, 31 keď si zhotovila vyvýšeninu na oltárnom podstavci pri každom rázcestí a výšinu si si zriaďovala na každom priestranstve. Nebola si ako obyčajná neviestka; pohrdla si odmenou za smilstvo. 32 Cudzoložná žena miesto svojho muža berie cudzích. 33 Všetkým neviestkam dávajú odmenu, ale ty si dávala dary svojim milencom a obdarovala si ich, aby vchádzali za tvojím smilstvom k tebe zo všetkých strán. 34 Pri tebe, pri tvojom smilstve, to bolo opačne ako pri iných ženách: nechodili za tebou smilniť — ty si dávala odmenu, tebe však nedávali odmenu. Pri tebe to bolo opačne.‘

Trest za nevernosť

35 Preto, neviestka, počuj slovo Hospodina! 36 Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Pretože si odhaľovala svoje telo a tvoja hanba bola odhalená pri tvojom smilstve s tvojimi milencami a s tvojimi ohavnými modlami a pre krv tvojich detí, ktoré si im dala, 37 zhromaždím všetkých tvojich milencov, ktorým si sa páčila, i všetkých, ktorých si milovala, so všetkými, ktorých si nenávidela, zhromaždím ich proti tebe zo všetkých strán a odkryjem im tvoju nahotu, takže uvidia celú tvoju hanbu. 38 Potom ťa budem súdiť podľa predpisov o cudzoložniciach a o tých, čo preliali krv, a za krv uvalím na teba svoj hnev a svoju žiarlivosť. 39 Vydám ťa do ich rúk, zbúrajú ti vyvýšeninu na oltárnom podstavci, zrúcajú ti výšiny, vyzlečú ťa z tvojich šiat, poberú ti ozdoby a nechajú ťa holú a nahú. 40 Privedú proti tebe zhromaždenie, ukameňujú ťa, rozsekajú ťa svojimi mečmi, 41 spália tvoje domy ohňom a vykonajú na tebe rozsudky pred očami mnohých žien. Tak zamedzím tvoje smilstvo a nebudeš viac dávať odmenu za smilstvo. 42 Tak utíšim na tebe svoj hnev a moja žiarlivosť odstúpi od teba; ja sa upokojím a nebudem sa viac hnevať. 43 Pretože si nepamätala na dni svojej mladosti, ale tým všetkým si ma popudzovala, preto, pozri, aj ja som priviedol na teba odplatu za tvoje skutky,‘ znie výrok Pána, Hospodina. ‚Nepáchala si hanebnosť so všetkými svojimi ohavnosťami? 44 Hľa, každý skladateľ posmešných veršov bude skladať verše o tebe: »Aká matka, taká dcéra!« 45 Si dcérou svojej matky, ktorá odohnala muža i synov, a si sestrou svojich sestier, ktoré odohnali mužov i synov — veď vaša matka bola Chetitka a váš otec bol Amorejčan. 46 Tvoja staršia sestra je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva na severe, tvoja mladšia sestra, ktorá býva na juhu, je Sodoma so svojimi dcérami. 47 Ty si však nielen chodila po ich cestách a páchala ich ohavnosti. To sa ti málilo a na svojich cestách si konala horšie než ony. 48 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚Sodoma, tvoja sestra, ani jej dcéry nerobili tak, ako si robila ty a tvoje dcéry. 49 Pozri, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: pýcha, prebytok chleba a bezstarostný pokoj i so svojimi dcérami, ale biednemu a chudobnému ruku nepodala. 50 Spyšneli a páchali ohavnosť predo mnou, preto som ich odstránil, keď som to videl. 51 Pritom sa Samária nedopustila ani polovice tvojich hriechov; ty si rozmnožila svoje ohavnosti viac ako ony a ospravedlnila si svoje sestry všetkými svojimi nehanebnosťami, ktoré si páchala. 52 Aj ty znášaj svoju potupu, pretože si nastúpila na miesto svojich sestier svojimi hriechmi, ktorými si sa dopustila viacerých ohavností ako ony. Sú spravodlivejšie ako ty. Aj ty sa teda hanbi a znášaj svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry! 53 Zmením ich údel, údel Sodomy a jej dcér, i údel Samárie a jej dcér, aj tvoj údel zmením uprostred nich, 54 aby si niesla svoju potupu a hanbila sa za všetko, čo si popáchala, im na potechu. 55 Tvoja sestra Sodoma a jej dcéry sa vrátia do predchádzajúceho stavu. Aj Samária a jej dcéry sa vrátia do predchádzajúceho stavu. Ty i tvoje dcéry sa vrátite do svojho predošlého stavu. 56 Nebola tvoja sestra Sodoma výstražnou správou v deň tvojej pýchy, 57 skôr ako bola odkrytá tvoja zloba, ako za čias, keď ťa potupovali Sýrčanky a znevažovali ťa Filištínky okolo teba? 58 Následky za svoju hanebnosť a za svoje ohavnosti budeš znášať,‘ znie výrok Hospodina. 59 Veď takto vraví Pán, Hospodin: ‚Naložím s tebou, ako si ty konala, keď si znevážila prísahu a zrušila zmluvu. 60 Potom sa však rozpomeniem na svoju zmluvu s tebou, uzavretú v dňoch tvojej mladosti, a ustanovím ti večnú zmluvu. 61 Vtedy si spomenieš na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď vezmem tvoje sestry, väčšie ako ty i menšie ako ty, a dám ti ich za dcéry, ale nie na základe zmluvy uzavretej s tebou. 62 Ja ustanovím svoju zmluvu s tebou a spoznáš, že ja som Hospodin, 63 aby si si spomenula a zahanbila sa, aby si už viac neotvárala ústa pre svoju potupu, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“