Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

1 Povedal mi: „Človeče, zjedz všetko, čo máš pred sebou! Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela!“ 2 Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a povedal mi: „Človeče, nakŕm si brucho a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.

Ťažkosť prorockej služby

4 Povedal mi: „Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová,
5 veď nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela. 6 Nie si poslaný k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ktorých reči nerozumieš. Keby som ťa poslal k takým národom, určite by ťa poslúchli. 7 Dom Izraela ťa však nebude chcieť počúvať — lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela je tvrdohlavý a má zatvrdnuté srdce. 8 Pozri, urobil som tvoju tvár takou tvrdou, ako je ich tvár, a tvoje čelo takým tvrdým, ako je ich čelo. 9 Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.“ 10 Potom mi povedal: „Človeče, všetky moje reči, ktoré ti poviem, si vezmi k srdcu a počúvaj ušami! 11 Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a zhováraj sa s nimi. Povedz im: ‚Takto vraví Pán, Hospodin!‘ či poslúchnu, alebo odmietnu.“ 12 Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta, 13 i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, súčasne s nimi i hrkot kolies a hrmot veľkého zemetrasenia. 14 Duch ma zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ čo Hospodinova ruka mocne doliehala na mňa. 15 Tak som došiel k zajatým do Tél-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali; omráčený som bol medzi nimi sedem dní.

Prorok ako strážca

16 Po siedmich dňoch mi zaznelo slovo Hospodina:
17 „Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. 18 Keď ja poviem bezbožnému: ‚Určite zomrieš,‘ a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba. 19 Ak napomenieš bezbožného, ale on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, on zahynie pre svoju neprávosť, ale ty si zachrániš život. 20 Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím taký pád, že zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba. 21 Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.“

Prorokovo mlčanie

22 Spočinula tam nado mnou Hospodinova ruka. Povedal mi: „Vstaň, zíď do údolia a tam budem hovoriť s tebou.“
23 Nato som vstal a zišiel som do údolia. Hľa, stála tam Hospodinova sláva, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár. 24 Potom vošiel do mňa duch, postavil ma na nohy, oslovil ma a povedal mi: „Choď, zavri sa vo svojom dome! 25 Ty však, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich. 26 Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť napomínať, lebo sú domom vzdoru. 27 Keď však budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa a potom ich oslovíš: ‚Takto vraví Pán, Hospodin…!‘ Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru.