12. kapitola
1 Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: „Nemám v nich záľubu.“12,1 Ž 34,12; 90,10; Prís 22,6; Koh 11,8 2 Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdy a oblaky sa vrátia po daždi, 3 vtedy sa strážcovia domu budú triasť, skrivia sa silní muži, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien. 4 Zavrú sa dvere na ulicu, stlmí sa hlas mlyna a zmení sa na hlas vtáka. Aj piesne budú znieť tlmene. 5 Vyvýšeniny budú vzbudzovať strach a cesta bude postrachom. Rozkvitne mandľovník, kobylka stratí silu, kapary sa minú účinku. Človek totiž ide do svojho večného domu a na ceste sa zoskupujú smútiaci.12,5 Jób 17,13; 30,23; Jer 9,16n 6 Skôr než sa roztrhne strieborný motúzik a rozbije sa zlatá čaša, roztriešti sa džbán nad prameňom, poláme sa koleso na studni, 7 prach sa vráti do zeme, tak ako bol, a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.12,7 Gn 2,7; 3,19.21; Ž 104,29-30; Koh 3,20-21 8 „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „všetko je márnosť.“12,8 Koh 1,2 9 Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu, uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia. 10 Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová, spoľahlivo napísané slová pravdy. 11 Ako ostne sú slová múdrych a ako vbité klince sú zbierky prísloví — pochádzajú od rovnakého pastiera.12,11 Iz 22,23; 40,11; Jn 10,14 12 Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore! Písaniu kníh nieto konca-kraja a mnohé premýšľanie unavuje telo.12,12 Koh 1,18 13 Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka!12,13 Dt 6,2; Prís 1,7; Koh 5,6; 7,18 14 Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé.12,14 Koh 3,17; 11,9; Mt 12,36; Rim 2,16; 14,10-12; 1Kor 4,5; 2Kor 5,10