1. kapitola

Božia láska k Izraelu

1 Prorocký výrok. Hospodinovo slovo Izraelitom prostredníctvom Malachiáša: 2 „Miloval som vás,“ hovorí Hospodin, vy sa však pýtate: „Čím si nám prejavil lásku?“ „Či Ezáv nebol Jákobovým bratom?“ znie výrok Hospodina, „a predsa som si zamiloval Jákoba. 3 Ezáva som však znenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatiny, jeho dedičné územie som dal stepným šakalom.“ 4 Ak Edóm vraví: „Sme spustošení, ale z rozvalín budeme znova stavať,“ Hospodin zástupov však hovorí: „Nech si len stavajú, ja budem rúcať! Budú ich volať územím svojvôle, ľudom, na ktorý sa Hospodin naveky hnevá. 5 Keď to uvidíte na vlastné oči, sami poviete: ‚Veľkosť Hospodina siaha až za hranice Izraela.‘“

Výčitky kňazom

6 „Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: ‚Čím znevažujeme tvoje meno?‘ 7 Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: ‚Čím sme ťa poškvrnili?‘ Tým, že vravíte: ‚Hospodinov stôl nie je taký dôležitý.‘ 8 Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?!“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť?“ pýta sa Hospodin zástupov. 10 „Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás,“ vraví Hospodin zástupov, „ani obetný dar neprijmem z vašich rúk. 11 Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kadidlo a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi,“ vraví Hospodin zástupov. 12 „Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý. 13 Hovoríte: ‚Aké trápenie?‘ A všetko zľahčujete,“ vraví Hospodin zástupov. „Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky?“ vraví Hospodin. 14 „Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, ale Pánovi obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ,“ vraví Hospodin zástupov, „moje meno budí bázeň medzi národmi.“