Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

O rozvode

1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil, ako mal vo zvyku.
2 Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ 5 Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene 8 a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ 10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, cudzoloží. 12 Podobne cudzoloží manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“

Ježiš — priateľ detí

13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali.
14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16 A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.

Bohatý mládenec

17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“
18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ 20 On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.

O majetku

23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“
24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ 28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“

Tretia Ježišova predpoveď

32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať:
33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

Prosba Zebedejových synov

35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.“
36 On sa ich však opýtal: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ 37 Odpovedali mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 No on im povedal: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“ 39 Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich, ktorý ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, 44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“

Uzdravenie slepca pri Jerichu

46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej.
47 Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Nato slepca zavolali a povedali mu: „Dúfaj! Vstaň, volá ťa!“ 50 A on zhodil plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu povedal: „Rabbúni, aby som videl!“ 52 Tu mu Ježiš povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel po ceste za ním.