Predchádzajúca kapitola

8. kapitola

Uzdravenie malomocného

1 Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.
2 Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ 3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol čistý od malomocenstva. 4 Ježiš mu potom povedal: „Nie aby si o tom niekomu hovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“

Uzdravenie stotníkovho sluhu

5 Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho:
6 „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi.“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“ 8 Stotník mu na to povedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9 Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide, a druhému: ‚Poď!‘, tak príde, a svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ 10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: „Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 11 No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve, 12 ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ 13 Potom Ježiš povedal stotníkovi: „Choď a nech sa ti stane tak, ako si uveril.“ V tej chvíli jeho sluha ozdravel.

Uzdravenie mnohých chorých

14 Keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl jeho svokru ležať v horúčke.
15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Vstala a obsluhovala ho. 16 Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich, 17 aby sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

Nasledovanie Ježiša

18 Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.
19 Tu prišiel istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam sa len obrátiš.“ 20 Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.“ 21 Iný z jeho učeníkov mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ 22 Ježiš mu však povedal: „Nasleduj ma a nechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych.“

Utíšenie búrky

23 Potom nastúpil do člna a jeho učeníci za ním.
24 Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že sa vlny valili na čln. Ježiš však spal. 25 Pristúpili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ 26 On im však povedal: „Čo ste takí ustrašení, vy maloverní?“ Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo veľké ticho. 27 Ľudia hovorili s údivom: „Ktože je to, že víchor a more ho poslúchajú?“

Uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji

28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí, ktorí vyšli z hrobov. Tak zúrili, že sa nikto neodvážil prejsť po tej ceste.
29 Zrazu vykríkli: „Čo ťa do nás, Boží Syn? Prišiel si nás sem mučiť pred určeným časom?“ 30 Obďaleč sa pásla veľká črieda svíň. 31 Démoni ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do tej čriedy svíň.“ 32 Povedal im: „Choďte!“ Vtom vyšli a vošli do svíň. Nato sa celá črieda vyrútila dolu úbočím do mora a zahynula vo vode. 33 Pastieri ušli a keď prišli do mesta, porozprávali všetko, aj o posadnutých. 34 Tu celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi. Keď ho stretli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.