Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Egyptské rany a záchrana Izraelitov

1 Preto ich zaslúžene postihol trest podobnými ranami a sužovalo ich množstvom netvorov.
2 V protiklade k takému trestu si urobil dobre svojmu ľudu, keď si na jeho vrúcnu prosbu pripravil nezvyčajný pokrm, jedlo z prepelíc, 3 zatiaľ čo pokrmu žiadostiví pre odporný vzhľad zvierat, čo si na nich poslal, stratili aj potrebnú chuť do jedla. Tí však, čo krátko trpeli núdzu, dostali nezvyčajnú pochúťku. 4 Na tých, ako utláčateľov, mala totiž prísť neodvratná núdza, ale týmto sa malo ukázať, ako sú ich nepriatelia sužovaní. 5 Aj keď na nich doľahla hrozná zúrivosť šeliem a hynuli po uštipnutí zákernými hadmi, tvoj hnev netrval až do konca. 6 Na výstrahu boli iba na krátky čas vystavení strachu, pretože dostali znak záchrany, ktorý im pripomínal prikázanie tvojho zákona. 7 Kto sa totiž obrátil k nemu, bol zachránený nie tým, čo videl, ale zachránil si ho ty, Spasiteľ všetkých. 8 A tým si presvedčil našich nepriateľov, že ty si ten, čo vyslobodzuje z každého nešťastia. 9 Veď tých kynožili kobylky a muchy, keď ich doštípali, nenašiel sa liek na záchranu ich života, lebo si zaslúžili, aby boli potrestaní takou háveďou. 10 Nad tvojimi synmi však nezvíťazili ani zuby drakov striekajúce jed, lebo im prišlo na pomoc tvoje milosrdenstvo a uzdravilo ich. 11 Boli totiž ostňom bodnutí, aby pamätali na tvoje slová, a rýchlo boli zachránení; to preto, aby na tvoje slová celkom nezabudli a neboli odlúčení od tvojho dobrodenia. 12 Neuzdravili ich teda zeliny ani obklady, ale tvoje slovo, Pane, ktoré uzdravuje všetkých. 13 Veď ty máš moc nad životom i smrťou, vovádzaš do brán podsvetia aj z nich vyvádzaš. 14 Človek svojou zlobou síce môže zabiť, no nemôže vrátiť späť ducha, ktorý odišiel, ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.

Krupobitie a manna

15 Ujsť pred tvojou rukou je nemožné.
16 Bezbožníci, ktorí ťa odmietali poznať, boli bičovaní tvojím mocným ramenom, prenasledovaní nezvyčajnými dažďami, krupobitím, neúprosnými lejakmi a stravovaní ohňom. 17 A čo bolo celkom neuveriteľné: vo vode, ktorá všetko hasí, zúril oheň ešte silnejšie; príroda totiž bojuje na strane spravodlivých. 18 Veď občas sa plameň zmiernil, aby nespálil zvieratá poslané na bezbožných, a aby videli a spoznali, že ich stíha Boží súd; 19 inokedy zasa plameň i uprostred vôd pálil viac ako oheň, aby zničil plody nespravodlivej krajiny. 20 Naproti tomu si svoj ľud sýtil pokrmom anjelov a z neba si im poskytoval hotový chlieb bez ich práce, ktorý oplýval všetkými pôžitkami a uspokojil každú chuť. 21 Veď tento dar, ktorý si predložil, jasne ukázal tvoju nežnosť voči tvojim deťom, keď vychádzal v ústrety túžbe toho, kto si ho bral, a premieňal sa na to, čo kto chcel. 22 Sneh i srieň však odolávali páľave a netopili sa, aby poznali, že oheň, ktorý planie v krupobití a prebleskuje v lejakoch, ničí iba plody nepriateľov. 23 A ten istý oheň na druhej strane zabudol i na vlastnú moc, aby spravodliví dostali pokrm. 24 Veď stvorená príroda slúžiaca tebe, čo si ju utvoril, stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých a správa sa mierne, aby robila dobre tým, čo sa spoliehajú na teba. 25 Preto sa aj vtedy prispôsobila vo všetkom a slúžila tvojej štedrosti, ktorá všetko živí podľa potreby prosiacich, 26 aby sa tvoji synovia, ktorých si si, Pane, zamiloval, naučili, že človeka neživia rozličné druhy plodov, ale tvoje slovo zachováva tých, čo ti dôverujú. 27 Totiž to, čo oheň nezničil, hneď sa topilo, len čo sa zohrialo prvými lúčmi slnka, 28 aby bolo známe, že ti treba ďakovať už pred východom slnka a obracať sa na teba, len čo svitnú zore. 29 Veď nádej nevďačníka sa roztopí sťa zimná inovať a odtečie ako neužitočná voda.