Predchádzajúca kapitola

19. kapitola

Prechod cez more

1 Na bezbožných však dopadal neľútostný hnev až do konca, lebo Boh vopred poznal ich budúcnosť:
2 vedel, že aj keď im dovolia odísť, ba horlivo ich budú posielať preč, oľutujú to a budú ich prenasledovať. 3 Keď ešte vykonávali smútočné obrady a plakali nad hrobmi mŕtvych, už vtedy začali spriadať iné, nerozumné plány a ako utečencov prenasledovali tých, ktorých predtým s naliehaním vypudili. 4 Zaslúžený osud ich totiž hnal do tejto krajnosti a spôsobil, že zabudli na to, čo sa stalo, aby doplnili zvyšok trestu, ktorý ešte zostal po ich pohromách. 5 Kým sa tvoj ľud odvážil na neuveriteľný prechod, oni pritom našli neobvyklú smrť. 6 Veď celé tvorstvo bolo vo svojej podstate znova pretvorené, aby slúžilo tvojim príkazom, aby tvoje deti boli zachované bez úhony. 7 Oblak zatieňoval tábor a tam, kde predtým bola voda, ukázalo sa suché dno zeme. Z Červeného mora sa vynorila cesta bez prekážky a kde predtým zúrilo vlnobitie, zazelenela sa rovina. 8 Prešiel ňou celý národ, tí, ktorých chránila tvoja ruka, a videli úžasné zázraky. 9 Pásli sa ako kone, poskakovali ako jahňatá a spevom chválili teba, Pane, čo si ich vyslobodil. 10 Rozpomínali sa na to, čo zažili v cudzine, ako zem nerodila zvieratá, ale miesto toho zo seba vydávala iba komáre a rieka miesto vodných živočíchov vypľúvala iba množstvo žiab. 11 Neskôr však videli aj nový druh vtákov, keď zatúžili po chutných jedlách. 12 Na utíšenie ich hladu totiž z mora vyleteli prepelice. 13 No tresty, ktoré doľahli na hriešnikov, neprišli bez výstrahy v silnom hromobití; spravodlivo trpeli pre vlastnú zlobu, veď prechovávali ukrutnú nenávisť voči cudzincom. 14 Jedni kedysi neprijali neznámych hostí, čo k nim prišli, tí druhí z hostí, svojich dobrodincov, urobili otrokov. 15 A nielen to — na súde to bude započítané —, tí prví prijali cudzincov nepriateľsky hneď na začiatku, 16 tí druhí ich však vítali so slávou ako takých, ktorí majú rovnaké práva, no potom ich sužovali úmornými robotami. 17 Ranení boli slepotou podobne, ako tí pri dverách spravodlivého, keď boli zahalení hustou tmou a každý musel hľadať cestu k svojim dverám.

Nový súlad živlov

18 Živly sa totiž premieňajú medzi sebou, podobne ako tóny na harfe menia melódiu, hoci si zachovávajú vždy rovnaký zvuk. Je to dobre viditeľné z dôkladného pozorovania udalostí:
19 suchozemské živočíchy sa stali vodnými a plávajúce sa prechádzali po zemi. 20 Oheň vo vode znásoboval svoju silu a voda zabúdala na svoju schopnosť hasiť. 21 Naopak, plamene nestravovali telá krehkých živočíchov, ktoré sa vôkol hmýrili, ani neroztápali ľahko roztopiteľný nebeský pokrm podobný inovati.

Záverečný chválospev

22 Ty, Pane, si vo všetkom povzniesol a oslávil svoj ľud a neopovrhol si ním, ba vždy a všade si stál pri ňom.