2. kapitola
Povolenie k návratu a budovaniu
1 V mesiaci nisán v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, vzal som to víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný,2,1 Gn 40,13.21 2 kráľ sa ma opýtal: „Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci.“ Veľmi som sa preľakol.2,2 Prís 15,13 3 Odpovedal som kráľovi: „Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?“2,3 Neh 1,3; Dan 2,4; 5,10; 6,7 4 Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. 5 Kráľovi som povedal: „Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.“ 6 Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ Kráľ uznal za správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas.2,6 Neh 5,14; 13,6 7 Povedal som kráľovi: „Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, 8 a odporúčajúci list Asáfovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať.“ Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou.2,8 Ezd 5,5; 7,6.9.28 9 Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. 10 Keď sa to dozvedel Sanballat Chorónsky a ammónsky sluha Tobija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov.2,10 Neh 2,19; 3,33-35; 4,1; 6,1; 13,28 Nočná obhliadka múrov
11 Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni.2,11 Ezd 8,32 12 Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. 13 V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň.2,13 2Krn 26,9 14 Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť.2,14 Neh 3,15 15 Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť.2,15 2Sam 15,23; Jer 31,40 16 Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil. Rozhodnutie stavať hradby
17 Potom som im povedal: „Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.“2,17 Ž 79,4 18 Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: „Vzchopme sa a dajme sa do stavby!“ Nato priložili ruky k dobrému dielu. 19 Keď to počul Sanballat Chorónsky, ammónsky sluha Tobija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: „Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?“ 20 Nato som im odvetil: „Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.“