10. kapitola
Očakávanie Tobiášovho návratu
1 Medzitým Tobi denne počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. Keď sa tie dni naplnili a syn neprichádzal,10,1 Tob 9,3 2 povedal: „Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael umrel a nikto mu nemohol dať striebro?“ 3 A začal sa trápiť. 4 Aj manželka Anna mu vyčítala: „Moje dieťa zahynulo a už nie je nažive.“ Začala svojho syna oplakávať a nariekať nad ním: 5 „Beda mi, syn môj, ty svetlo mojich očí! Prečo som ti len dovolila odísť?“10,5 Tob 5,18-19.21 6 Ale Tobi jej hovoril: „Mlč, sestra, nerob si starosti, on je v poriadku. Zrejme sa tam všeličo prihodilo, čo ich zdržalo. Človek, čo šiel s ním, je verný. Je to jeden z našich bratov. Nesmúť pre neho, sestra, čoskoro bude tu.“ 7 Ona mu však odpovedala: „Nič mi nehovor, neklam ma! Moje dieťa zahynulo.“ A každý deň chodila pozerať na cestu, ktorou jej syn odišiel, a nedala sa nikomu prehovoriť. Keď zapadlo slnko, vchádzala do domu, celú noc bedákala a plakala a nemohla zaspať. Tobiáš odchádza domov
8 Keď sa skončilo štrnásť dní svadby, ktoré prísahou sľúbil Raguel svojej dcére, prišiel Tobiáš k nemu a povedal: „Prepusť ma, lebo viem, že môj otec a matka už neveria, že ma ešte uvidia. Preto ťa, otec, prosím, aby si mi dovolil odísť a ja pôjdem k svojmu otcovi. Už som ti vysvetlil, ako som ho zanechal.“10,8 Gn 24,54 9 Ale Raguel povedal Tobiášovi: „Ostaň u mňa, ostaň, syn môj. Pošlem poslov k tvojmu otcovi Tobimu a oni mu porozprávajú, čo je s tebou.“ Tobiáš odpovedal: „Nie! Prosím ťa, aby sa mi dovolil odísť odtiaľto k môjmu otcovi.“ 10 Vtedy Raguel vstal a odovzdal mu jeho ženu Sáru i polovicu celého svojho majetku, sluhov i slúžky, voly i ovce, osly i ťavy, šatstvo i striebro a riad. 11 Nechal ich odísť v zdraví a šťastí a Tobiášovi na rozlúčku zaželal: „Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Kiež vás Pán neba na ceste ochraňuje, teba i tvoju ženu Sáru. Kiež uvidím vaše deti, prv než umriem.“10,11 Ž 115,14 12 Svojej dcére Sáre povedal: „Choď k svojim svokrovcom, pretože odteraz ti oni budú rodičmi, ako by ťa boli priviedli na svet. Choď v pokoji, dcéra moja. Kiež budem počuť o tebe dobré chýry, kým len žijem.“ Keď sa s nimi rozlúčil, prepustil ich. 13 Edna povedala Tobiášovi: „Milovaný syn a brat, kiež ťa Pán vráti domov a kiež ešte počas môjho života, skôr než umriem, uvidím deti, ktoré sa narodia tebe a mojej dcére Sáre. Pred Pánom ti ako poklad zverujem svoju dcéru Sáru; nespôsob jej zármutok po celý čas svojho života. Syn môj, choď v pokoji. Odteraz som tvoja matka a Sára je tvoja sestra. Kiež sa nám všetkým spolu šťastne darí po všetky dni nášho života.“ Potom oboch pobozkala a zaželala im šťastnú cestu. 14 Tobiáš odišiel od Raguela v poriadku a s radosťou. Dobrorečil Pánovi neba i zeme, Kráľovi celého sveta, za to, že jeho cestu korunoval úspechom. Raguelovi povedal: „Kiež mi bude dopriate to šťastie, že si vás budem ctiť po všetky dni vášho života.“