Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

Hospodin, prečo si tak ďaleko

1 Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia? (lamed)
2 Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil. 3 Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. 4 Bezbožník hovorí povýšene: „Boh sa nestará, Boha niet.“ Také je celé jeho zmýšľanie. 5 Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom. 6 Myslí si: „Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.“ (pé) 7 Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť. 8 Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných. (ajin) 9 V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete. 10 Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov. 11 Myslí si: „Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí.“ (kóf) 12 Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! 13 Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: „Ty to nevyskúmaš?“ (réš) 14 Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote. (šín) 15 Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne. 16 Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny. (tav) 17 Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho. 18 Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.