Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Prečo sa búria národy

1 Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?
2 Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: 3 „Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!“ 4 Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. 5 Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká: 6 „Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu.“ 7 Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.“ 8 Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. 9 Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu. 10 Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť! 11 S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením! 12 Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a aby ste nezahynuli na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.