1. kapitola
Dávidova staroba
1 Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, prikrývali ho šatami, ale nezahrial sa. 2 Jeho služobníci mu teda povedali: Nech vyhľadajú môjmu pánovi, kráľovi panenské dievča, ktoré by obsluhovalo kráľa, bolo mu opatrovníčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ zahreje. 3 Preto hľadali pekné dievča vo všetkých končinách Izraela a na šli Šunémčanku Abíšag. Priviedli ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo prekrásne, stalo sa kráľovou opatrovníčkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. Adónija chce byť kráľom
5 Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním. 6 Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi. 7 Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju. 8 No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. 9 Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe. 10 Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. Šalamún nastupuje na trón
11 Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12 Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? 14 Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová. 15 Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala. 16 Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? 17 Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón. 18 A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19 Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20 No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom. 21 Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. 22 Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. 23 Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi 24 a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón? 25 Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija! 26 Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi. 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. Omilostený Adónija
41 Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste? 42 Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci. 43 Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. 44 Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu 45 a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne. 47 Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku 48 a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči. 49 Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou. 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. 52 Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. 53 Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!