1. kapitola
Elkána a jeho rodina
1 Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského. 2 Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná. 3 Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás. 4 V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. 5 Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono. 6 Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono. 7 Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala. 8 Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov? Anna sa modlí
9 Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho. 10 Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala. 11 I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy. 12 Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa. 13 Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú. 14 Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva. 15 Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom. 16 Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz. 17 Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila. 18 Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná. Narodenie Samuela a jeho odovzdanie Hospodinovi
19 Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. 20 Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina. 21 Potom šiel muž Elkána s celým svojím domom priniesť Hospodinovi výročnú obeť a splniť sľub. 22 Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať. 23 Nato jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za dobré, zostaň, kým ho neprestaneš kojiť; len nech Hospodin splní svoje slovo. Vtedy žena zostala doma a kojila svojho syna, kým ho neprestala kojiť. 24 Keď ho prestala kojiť, vzala ho so sebou, k tomu trojročného býčka, jednu éfu múky, mech vína, a priviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Ale chlapec bol ešte maličký. 25 Potom býčka zabili a chlapca priviedli k Élimu. 26 Vtedy ona povedala: Ach, pane môj! Akože žiješ, pane môj, ja som oná žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi. 27 Za tohto chlapca som prosila, a Hospodin mi dal to, čo som prosila od Neho. 28 Preto ho odovzdávam Hospodinovi, aby bol Hospodinovi oddaný po všetky dni svojho života. A vzývali tam Hospodina.