2. kapitola
1 Ajhľa, na vrchoch nohy posla blahozvesti, ktorý zvestuje pokoj: Sväť, Júda, svoje sviatky, plň svoje sľuby, lebo už nikdy nepríde proti tebe naničhodník: je celkom vyhladený. Zánik Ninive
2 Zhubca tiahne proti tebe: dobre stráž pevnosť, pozoruj cestu, upevni si bedrá, pozbieraj všetky sily. 3 Lebo Hospodin obnoví dôstojnosť Jákobovu ako dôstojnosť Izraela, keďže ich ničitelia spustošili a skazili im vetvy. 4 Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú oblečení v šarláte, vozy sú v ohni fakieľ v deň ním určený a tátoše sa vzpínajú. 5 Vozy sa rútia ulicami, rachotia po námestiach, vyzerajú ako fakle, mihajú sa ako blesky. 6 Kráľ Ninive vyzve svojich mocných, ale sa potkýnajú pri chôdzi, ponáhľajú sa k hradbám, no už je postavený útočný kryt. 7 Riečne úpusty sa otvoria a palác sa zakolíše. 8 Zajatú kráľovnú odvedú; jej dievky budú vzdychať, ako keď nariekajú holuby, a biť sa budú v prsia. 9 Ninive je ako jazero plné vody, jeho vody unikajú. Zastavte sa, stojte! No nik sa neobráti. 10 Rabujte striebro, rabujte zlato, niet konca pokladom; ťažšie sú ako ostatné drahocennosti. 11 Spúšť, ruiny a spustošenie, skľúčené srdcia, podlomené kolená, vo všetkých bedrách chvenie, na všetkých tvárach bledosť. 12 Kde je brloh levov a jaskyňa levíčat, kam lev korisť vnášal, kde lev býval bez vyrušenia? 13 Lev mnoho trhal pre svoje mláďatá, hrdúsil pre svoje levice, úlovkom naplnil svoje pelechy a svoje brlohy korisťou. 14 Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - ja na dym spálim tvoje vozy a tvoje levíčatá požerie meč. Urobím koniec tvojej koristi na zemi a nebude už znieť hlas tvojich poslov.