Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

Hriechy Ninive sú príčinou jeho pádu

1 Beda krvilačnému mestu, je samá lož, je plné koristi, a neprestáva rabovať.
2 Čuť praskot biča, hrmotný zvuk kolies, cválajúce kone, rútiace sa vozy. 3 Jazdci vysadajú, meče planú, oštepy sa blýskajú. Množstvo pobitých!... Hromada mŕtvych tiel!... Niet konca mŕtvolám! Potkýnajú sa o mŕtvoly. 4 To všetko pre mnohé smilstvá neviestky, pôvabne krásnej čarodejnice, ktorá opantala národy svojimi smilstvami a pokolenia svojimi čarami. 5 Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - vyhrniem ti sukne na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu. 6 Okydám ťa špinou, znevážim ťa a urobím z teba divadlo. 7 Každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: Spustošené je Ninive! Kto ho poľutuje? Kde mu vyhľadám tešiteľov? 8 Si lepšie ako No Ammon, ktoré ležalo na Níle, vodami obkľúčené, hradbou mu bolo more a jeho múrom voda? 9 Kúš a Egypt boli jeho neobmedzenou silou. Pút a Líbyjci boli mu na pomoci. 10 Aj jeho stihlo vyhnanstvo, odišlo do zajatia, aj deti mu roztrieskali na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachtu hádzali lós a všetkých jeho veľkých dali do pút. 11 Aj ty budeš opité, skryješ sa, aj ty budeš hľadať útočisko pred nepriateľom. 12 Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s raným ovocím. Ak ich potrasú, spadnú do úst toho, kto chce jesť. 13 Ajhľa, tvoji bojovníci sú ženy uprostred teba. Tvojim nepriateľom sa otvoria dokorán brány tvojej krajiny; oheň strávi tvoje závory. 14 Naber si vodu na čas obliehania, opevni svoje pevnosti, vstúp do blata a mies hlinu, chop sa formy na tehly! 15 Tam ťa strávi oheň, vyhladí ťa meč, požerie ťa ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako kobylky! 16 Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd. Chrobač spustoší a odletí. 17 Tvoji strážcovia sú ako kobylky a tvoji pisári sú ako mračná chrústov, ktoré sa v chladnom čase zdržujú pri ohradách; keď vyjde slnko, odletia, a nikto nepozná miesto, kde sú. 18 Tvoji pastieri zaspali, kráľ Asýrie, tvoji šľachtici zadriemali. Tvoj ľud sa rozpŕchol po vrchoch, a nik ho nezhromaždí. 19 Na tvoju biedu lieku niet, bolestivá je tvoja rana. Všetci, čo počujú zvesť o tebe, tlieskať budú rukami nad tebou. Veď na koho nedoľahla tvoja ustavičná zloba?