16. kapitola
Únik z rúk Filištíncov
1 Raz išiel Samson do Gazy, uvidel tam neviestku a vošiel k nej. 2 Keď Gazanom oznámili, že Samson prišiel sem, zbehli sa a striehli na neho pri mestskej bráne celú noc; celú noc boli ticho, lebo si povedali: Počkajme do ranného úsvitu, potom ho zabijeme. 3 Samson spal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami i so závorou, položil si ich na plecia a vyniesol na temeno vrchu pred Chebrónom. Samson a Delíla
4 Potom sa v údolí Sórék zaľúbil do ženy menom Delíla. 5 Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: Zváb ho a dozveď sa, v čom je jeho veľká sila a čím by sme ho mohli premôcť, zviazať a zdolať ho; každý z nás ti dá tisícsto šekelov striebra. 6 Delíla povedala Samsonovi: Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa zdolali. 7 Samson jej povedal: Ak ma poviažu siedmimi čerstvými lukovými strunami, ktoré ešte nevyschli, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 8 Filištínske kniežatá doniesli jej sedem čerstvých lukových strún, ktoré ešte nevyschli, a ona ho nimi poviazala. 9 Niekoľkí mužovia striehli v jej komore. Skríkla na neho: Filištínci idú na teba, Samson! On však roztrhol struny, ako sa trhá niť kúdele, keď sa jej dotkne oheň. Nedozvedeli sa tajomstvo jeho sily. 10 Vtedy Delíla povedala Samsonovi: Hľa, oklamal si ma. Teraz mi povedz: Čím ťa možno poviazať? 11 Odpovedal jej: Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré ešte nepoužívali k práci, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 12 Delíla vzala nové povrazy a poviazala ho nimi, kým oni striehli v jej komore. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Ale on ich postŕhal z ramien ako nite. 13 Teraz povedala Delíla Samsonovi: Doteraz si ma klamal a luhal si mi. Povedz mi: Čím ťa možno poviazať? Odpovedal jej: Keby si splietla sedem pramienkov vlasov mojej hlavy s osnovou a upevnila by si kolíkom, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 14 Vtedy ho uspala a splietla sedem pramienkov jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Tu sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. 15 Ale ona mu dohovárala: Ako môžeš povedať, že ma miluješ, keď tvoje srdce nie je pri mne? Trikrát si ma už oklamal a nepovedal si mi, v čom je tvoja veľká sila. 16 Keďže ho celý čas unúvala svojimi rečami a sužovala ho, zmalomyseľnel až na smrť, 17 otvoril jej celé srdce a povedal: Britva sa mi ešte nedotkla hlavy, lebo som Božím zasvätencom od života matky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všetci ostatní ľudia. 18 Keď Delíla videla, že jej odhalil celé srdce, dala zavolať filištínske kniežatá a povedala im: Tentoraz poďte, lebo mi odhalil celé svoje srdce. A filištínske kniežatá prišli k nej a doniesli so sebou aj striebro. 19 Ona ho uspala vo svojom lone a zavolala človeka, ktorý mu ostrihal sedem pramienkov hlavy. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. 20 Vtom zvolala: Filištínci idú na teba, Samson! Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. 21 Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno. 22 Potom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave. Samsonova pomsta a smrť
23 Raz sa zhromaždili filištínske kniežatá, aby priniesli veľkú obeť svojmu bohu Dágónovi a aby sa oddali radovánkam. 24 Keď ho ľud videl, chválil svojho boha a hovoril: Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí. 25 Keď boli v dobrej nálade, povedali: Zavolajte Samsona, nech nás zabáva. Zavolali Samsona z väzenia a musel ich zabávať. Potom ho postavili medzi stĺpy. 26 Tu Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne. 27 Dom bol plný mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovej hre - aj všetky filištínske kniežatá boli tam, a na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien. 28 Vtedy Samson volal k Hospodinovi: Ó, Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí. 29 Nato Samson objal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom stál, jeden pravou a druhý ľavou rukou, a zaprel sa do nich. 30 Pomyslel si: Nech zomriem aj ja s Filištíncami! Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života. 31 Nato prišli jeho bratia i všetci príbuzní, zdvihli ho, odniesli a pochovali medzi Coreou a Eštáólom v hrobe jeho otca Mánóacha. On spravoval Izrael dvadsať rokov.