14. kapitola
Uzdravenie chorého na vodnatieľku v sobotný deň
1 Stalo sa, že v istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2 A pred ním bol človek, ktorý mal vodnatieľku. 3 Ježiš sa obrátil k znalcom Zákona a farizejom a opýtal sa ich: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" 4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5 Potom im povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď v sobotný deň?" 6 A nevedeli mu na to odpovedať. Vyberanie miest
7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8 "Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom, keď príde ten, čo ťa pozval, povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený." Voľba pozvaných
12 A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14 Budeš šťastný, lebo oni sa nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých." Pozvaní, ktorí sa pozvaniu vyhýbajú
15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Šťastný, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." 16 Ježiš odpovedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých ľudí. 17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ 19 Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20 A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ 21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu nahneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22 Sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ 23 Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘" Vzdať sa všetkého, čo mu je drahé
25 Išli s ním veľké zástupy. Obrátil sa a povedal im: 26 "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Kto nenesie svoj kríž a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom. Vzdať sa najmä všetkého svojho majetku
28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude môcť dostavať, nezačali posmievať všetci, ktorí to uvidia, hovoriac: 30 ‚Tento človek začal stavať, ale dokončiť nevládal.‘ 31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, kto ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. Nestratiť chuť
34 Soľ je dobrá vec. Ale ak soľ stratí chuť, čím ju napravia? 35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"