11. kapitola
1 Keď prišli do Kaserinu, blízko Ninive, 2 Rafael povedal: "Vieš, v akom stave sme zanechali tvojho otca. 3 Ponáhľajme sa pred tvojou ženou a pripravme dom, kým nepríde ona s ostatnými!" 4 Keď kráčali spolu sami dvaja, Rafael povedal: "Vezmi si do ruky rybiu žlč!" Pes bežal pred nimi. 5 Anna sedela a vyzerala pri ceste, ktorou sa jej syn mal vrátiť. 6 Zbadala, že prichádza, a zakričala na jeho otca: "Hľa, prichádza tvoj syn a jeho spoločník!" 7 Rafael povedal Tobiášovi, skôr, než prišiel k jeho otcovi: "Viem isto, že oči tvojho otca sa otvoria. 8 Pomaž mu oči rybou žlčou, liek bude štípať a vytiahne bielu blanku. Tvoj otec dostane späť svoj zrak a uvidí denné svetlo." 9 Anna im bežala oproti a hodila sa synovi okolo krku: "Tu si, moje dieťa, teraz môžem spokojne zomrieť," a plakala. 10 Tobit vstal a vyšiel potkýnajúc sa cez bránku dvora. 11 Jeho syn sa mu ponáhľal oproti s rybou žlčou v ruke, natrel mu ňou oči a povedal mu pevne ho držiac: "Neboj sa, otec!" Po natretí chvíľu počkal 12 a potom mu oboma rukami stiahol tenkú kožku z kútikov očí. 13 Vtedy mu jeho otec padol okolo krku a rozplakal sa: "Vidím ťa, syn môj, svetlo mojich očí!" vykríkol. 14 A potom povedal: "Požehnaný Boh! Požehnané jeho slávne Meno! Požehnaní všetci jeho svätí anjeli! Požehnané jeho slávne Meno po všetky veky! 15 Lebo ma udrel, ale sa zmiloval nado mnou a hľa, zasa vidím svojho syna Tobiáša!" Tobiáš vošiel do domu a s veľkou radosťou nahlas velebil Boha. Potom vyrozprával otcovi o úspechoch svojej cesty: že doniesol so sebou striebro a oženil sa so Sárou, Raguelovou dcérou. "Aj ona je na ceste sem, neďaleko brán Ninive," dodal. 16 Tobit vyšiel celý natešený v ústrety svojej neveste k bránam Ninive, chváliac Boha celou cestou. Keď ho videli, ako kráča mestom v plnej sile a nikto ho nevedie, obyvatelia Ninive sa čudovali. 17 Tobit ďakoval Bohu pred nimi všetkými, že sa nad ním zmiloval a otvoril mu oči. Keď stretol Sáru, manželku svojho syna Tobiáša, žehnal ju týmito slovami: "Vitaj, dcéra moja! Požehnaný tvoj Boh, že ťa priviedol k nám, dcéra moja! Nech je požehnaný tvoj otec, nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná ty, dcéra moja! Vojdi do svojho domu! Nech ťa sprevádza zdravie, požehnanie a radosť! Poď ďalej, dcéra moja!" Ten deň bol sviatkom pre všetkých Židov v Ninive. 18 A Tobitovi bratranci Achikar a Nadab prišli zúčastniť sa na Tobitovej radosti.