14. kapitola
1 Tak Tobit dokončil svoj chválospev. Tobit zomrel v pokoji vo veku stodvanásť rokov a bol s poctou pochovaný v Ninive. 2 Keď stratil zrak, mal šesťdesiatdva rokov a po svojom vyliečení žil v blahobyte, konal dobročinné skutky a ustavične uctieval Boha a oslavoval jeho veľkosť. 3 Pred smrťou si zavolal svojho syna Tobiáša a dal mu toto poučenie: 4 "Syn môj, vezmi svoje deti a ponáhľaj sa do Médie, lebo ja verím Božím slovám, ktoré vyriekol Nahum proti Ninive. Všetko sa vyplní. Všetko sa uskutoční, čo izraelskí proroci, ktorých Boh poslal, zvestovali proti Asýrii a proti Ninive. Ich slová nebudú o nič skrátené. Všetko sa vyplní, keď nadíde čas. V Médii bude bezpečnejšie ako v Asýrii a v Babylónii. Viem a verím, že všetko sa splní, čo Boh povedal. Stane sa tak, z proroctva nevyjde ani slovo nazmar. Všetci naši bratia, ktorí bývajú v izraelskej krajine, budú rozohnaní, odvlečení ďaleko od svojej krásnej vlasti. Celá pôda Izraela bude púšťou. Aj Samária a Jeruzalem budú púšťou. Načas aj Boží Dom bude v smútku, bude spálený do základov. 5 Potom sa Boh nad nimi opäť zmiluje a privedie ich naspäť do izraelskej krajiny. Znovu vybudujú Boží Dom, ale menej krásny ako prvý, kým sa nesplnia časy. Vtedy sa všetci vrátia zo zajatia a zasa vystavajú Jeruzalem v celej jeho nádhere a v ňom bude znova vystavaný Boží Dom, ako to oznámili izraelskí proroci. 6 Všetky národy sveta sa obrátia a budú si uctievať pravého Boha. Všetci opustia svoje modly, ktoré ich viedli do bludov. 7 A v spravodlivosti budú velebiť Boha vekov. Všetci Izraelci, ktorí prežijú tie časy a budú pevne oddaní Bohu, budú zhromaždení, prídu do Jeruzalema a od tej doby budú bezpečne obývať Abrahámovu zem a ona bude ich majetkom. Tí, ktorí skutočne milujú Boha, sa budú tešiť, ale tí, čo hrešia a páchajú neprávosť, zmiznú zo zeme. 8 Teraz, deti moje, dávam vám tento príkaz: slúžte Bohu opravdivo a konajte, čo sa mu páči! Uložte svojim deťom ako povinnosť, aby konali spravodlivosť a dávali almužnu, pamätali na Boha v každom čase a zvelebovali jeho Meno úprimne, vždy a zo všetkých síl. 9 Napokon, syn môj, musíš odísť z Ninive, nezostávaj tu! 10 Keď pochováš svoju matku vedľa mňa, nezostávaj už v tejto krajine, odíď v ten istý deň. Lebo vidím, že sa v nej deje mnoho neprávostí a podvodov a nik sa za to nehanbí. Syn môj, pomysli len, čo urobil Nadab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Veď ten bol prinútený skrývať sa v hrobe zaživa. Ale Boh vrhol jeho pohanu späť do tváre zločincovi: Achikar sa vrátil na denné svetlo, ale Nadab zapadol do večnej tmy za svoj pokus zavraždiť Achikara. Achikar pre svoje dobré skutky unikol smrteľnému osídlu, ktoré mu nastražil Nadab, a Nadab do neho padol a zahynul. 11 Teda deti moje, pozrite, kam vedie almužna a kam vedie neprávosť: tá vedie k smrti. Ale teraz ma už opúšťajú sily." Položili ho na lôžko a zomrel. Pochovali ho s poctami. 12 Keď zomrela aj matka, Tobiáš ju pochoval vedľa svojho otca. Potom odišiel do Médie so svojou ženou a so svojimi deťmi a býval v Ekbatanoch u svojho tesťa Raguela. 13 Ctil si rodičov svojej manželky a staral sa o nich v ich starobe. Potom ich pochoval v Ekbatanoch v Médii. 14 Tobiáš zdedil Raguelov majetok, ako aj majetok svojho otca Tobita. Zomrel vo všeobecnej úcte vo veku stosedemnásť rokov. 15 Pred svojou smrťou ešte počul o zničení Ninive médskym kráľom Kyaxarom a videl ninivských zajatcov odvlečených do Médie. Velebil Boha za všetko, čo sa stalo s obyvateľmi Ninive a Asýrie. Tak prv, než zomrel, mohol sa tešiť z osudu Ninive a velebiť Pána Boha, ktorý žije na večné veky. Amen.