15. kapitola
Proti Moábsku
1 Výrok proti Moábsku. Vskutku, za noc bol spustošený, zničený bol Ár Moáb: vskutku, za noc bol spustošený, zničený Kír Moáb. 2 Dcéra Dibón vystúpila plakať na obetné výšiny. Na Nebu, na Medébe kvíli Moáb. Na všetkých hlavách je plešina, každá brada je ostrihaná. 3 Na jeho uliciach si obliekli vrecovinu, na jeho strechách a námestiach všetko kvíli a rozplýva sa v plači. 4 Chešbón a Eleále kričí o pomoc, po Jahac počuť ich hlas. Preto ozbrojenci Moábska zvučne pokrikujú; chveje sa jeho duša. 5 Moje srdce kričí o pomoc pre Moáb, jeho utečenci bežia po Cóar, po Eglat Šelíšijjá, lebo po svahu lúchitskom s plačom vystupujú; lebo na ceste k Choronajimu dvíha sa nárek nad zničením. 6 Veru, vody nimrímske budú púšťou, veru, uschla tráva, zhynula pažiť, neostalo zelene. 7 Preto zvyšok, čo nadobudli a čo si zachovali, prenášajú cez Vŕbový potok. 8 Veru, obehol krik o pomoc územie Moábska. Až po Eglajim znie jeho kvílenie, až po Beér Élím znie jeho kvílenie. 9 Veru, vody Dimónu sa naplnili krvou, veru, na Dimón privediem ďalšiu pohromu, leva na utečencov Moábu a na zvyšok Admy.