1. kapitola
1 Príbeh Tobita, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, syna Raguela z rodu Asiela z kmeňa Neftali. 2 Do zajatia bol vzatý za čias Salmanasara, asýrskeho kráľa, z Tišby, ktorá je južne od Kedeš-Neftali v Hornej Galilei, vyše Chacora, za cestou, ktorá vedie na západ, severne od Šefatu. 3 Ja, Tobit, usiloval som sa kráčať cestou pravdy konajúc dobré skutky po celý svoj život. Dával som hojné almužny svojim bratom a krajanom, odvlečeným so mnou do Ninive v asýrskej krajine. 4 Vo svojej mladosti, keď som bol ešte vo vlasti, v izraelskej krajine, celý kmeň môjho praotca Neftaliho sa odtrhol od Dávidovho rodu a od Jeruzalema, mesta, ktoré bolo vyvolené medzi všetkými izraelskými kmeňmi ako jediné miesto pre ich obety. Tam bol postavený a posvätený Chrám, príbytok Najvyššieho, aby trval po všetky budúce pokolenia. 5 Všetci moji bratia a celý rod Neftali obetovali na galilejských vrchoch teľaťu, ktoré izraelský kráľ Jeroboam dal urobiť v Dane. 6 Mnohokrát ja jediný som putoval vo sviatočných dňoch do Jeruzalema, ako to predpisovalo večné prikázanie celému Izraelu. Ponáhľal som sa do Jeruzalema s prvotinami úrody a zvierat, desiatkami dobytka a s prvotinami zo strihania oviec. 7 Dával som ich kňazom, Áronovým synom, pre oltár. Levitom, ktorí slúžili v Jeruzaleme, som dával desiatky z vína a obilia, olív, granátových jabĺk a iných plodov. Druhý desiatok za šesť rokov som zamenil za peniaze a prinášal som ho do Jeruzalema každý rok. 8 Tretí desiatok som delil sirotám, vdovám a cudzincom žijúcim s Izraelcami. Prinášal som im ho do daru každý tretí rok a vtedy sme slávili hostinu podľa predpisov Mojžišovho zákona a napomenutí Debory, matky nášho starého otca Ananiela, lebo môj otec už zomrel a zanechal ma ako sirotu. 9 Keď som dorástol v muža, vzal som si za manželku Annu z nášho rodu. S ňou som mal syna, ktorému som dal meno Tobiáš. 10 Keď ma odviedli ako zajatca do Asýrska, do Ninive, a všetci moji príbuzní a krajania jedávali pohanské jedlá, 11 ja som sa chránil pohanských pokrmov. 12 Pretože som celou dušou pamätal na Boha, 13 Najvyšší mi dal milosť, že som sa zapáčil Salmanasarovi. Nakupoval som pre neho všetko, čo bolo potrebné. 14 Cestovával som po Médii, kde som pre neho obchodoval až do jeho smrti. Tak som uložil u Gabaela, Gabriho brata, v médskom Ragese vrecia s desiatimi talentmi striebra. 15 Po Salmanasarovej smrti nastúpil po ňom jeho syn Sennacherib, cesty do Médie boli zatvorené a ja som ta už nemohol ísť. 16 Za Salmanasarových čias som vykonal veľa skutkov milosrdenstva svojim pokrvným bratom: 17 delil som sa o svoj chlieb s hladujúcimi a šatil som nahých. Keď som videl mŕtvoly svojich krajanov, zhodené z múrov Ninive, pochoval som ich. 18 Pochovával som aj tých, ktorých dal zabiť Sennacherib po svojom úteku z Judska, keď ho Kráľ nebies potrestal za všetky jeho bohorúhania. Vtedy bol rozzúrený a dal zabiť veľa Izraelcov. Ja som ich telá pochovával potajomky a keď ich potom Sennacherib dal hľadať, nemohol ich nájsť. 19 Akýsi Ninivčan hlásil kráľovi, že tajne pochovávam jeho obete, preto som sa začal skrývať. Keď som sa dozvedel, že kráľ o mne vie a že ma hľadá, aby ma dal zabiť, zľakol som sa a utiekol som. 20 Všetok môj majetok zhabali pre kráľovskú pokladnicu. Nezostalo mi nič, iba moja manželka Anna a môj syn Tobiáš. 21 Ale neprešlo ani štyridsať dní, a kráľa zavraždili jeho dvaja synovia a utiekli do hôr Araratu. Po ňom nastúpil jeho syn Asarhadon. On ustanovil Achikara, syna môjho brata Anaela, nad všetkými účtami kráľovstva, a tak mal aj dozor nad celou správou kráľovstva. 22 Vtedy sa Achikar prihovoril za mňa a ja som sa mohol vrátiť do Ninive. Achikar bol totiž za asýrskeho kráľa Sennacheriba hlavným dvorným pohárnikom, strážcom kráľovskej pečate, účtovníkom a pokladníkom a Asarhadon ho potvrdil v úrade. On bol môj synovec z môjho príbuzenstva.