Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Mária pri Ježišovi v Betánii

1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali. 3 Mária vzala libru vzácnej voňavej masti z pravého nardu, natrela Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. 4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 „Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ 6 Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš však povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných máte vždy so sebou, ale mňa nemáte vždy.“ 9 Medzitým sa veľký zástup Židov dozvedel, že Ježiš je tam, a prišli nielen kvôli nemu, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára, 11 pretože pre neho mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Slávnostný vstup do Jeruzalema

12 Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema.
13 Vzali palmové ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“ 14 Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku! 16 Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo. 17 Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18 Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19 Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: „Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!“

Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša

20 Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci.
21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceme vidieť Ježiša!“ 22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi. 23 Ježiš im povedal: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. 26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.

Predpoveď utrpenia a oslávenia

27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel.
28 Otče, osláv svoje meno!“ Tu zaznel z neba hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ 29 A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: „Zahrmelo.“ Iní vraveli: „Prehovoril k nemu anjel.“ 30 Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32 A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ 33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť. 34 Zástup mu odpovedal: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš zostane naveky! Ako to, že ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka?“ 35 Ježiš im povedal: „Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Kráčajte, kým máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto potme kráča, nevie, kam ide. 36 Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste sa stali synmi svetla!“ Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi.

Neviera Židov

37 Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, neuverili v neho,
38 aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno? 39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal: 40 Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil. 41 Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy; 43 lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu. 44 Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať. 50 A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec.“