11. kapitola
Prvá reč Cofara
1 Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: 2 „Ostane vari také množstvo slov bez odpovede?! Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji? 3 Či tvoje bľabotanie umlčí mužov? Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne? 4 Veď si povedal: ‚Moje učenie je rýdze a v tvojich očiach som čistý.‘11,4 Jób 10,7 5 Kiežby Boh prehovoril, otvoril proti tebe ústa11,5 Jób 38,1 6 a porozprával ti tajomstvá múdrosti, lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil. Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš.11,6 Ezd 9,13 7 Preskúmaš azda Boha a či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho? 8 Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť? Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť?11,8 Iz 55,9; Am 9,2 9 Jej miera je dlhšia ako zem a širšia sťa more. 10 Ak sa priženie, dá ťa uväzniť a zvolá súd, kto mu v tom zabráni?11,10 Jób 9,12 11 Veď on vie, kto sú ničomníci, a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť? 12 Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek. 13 Ak pripravíš svoje srdce a k nemu vystrieš svoje dlane,11,13 1Krľ 8,38-39; Ž 88,10 14 ak vzdiališ neprávosť od svojej ruky a v tvojom stane nebude prebývať bezprávie, 15 potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár, budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť. 16 Zabudneš totiž na trápenie, spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla.11,16 Iz 65,16 17 Nad poludnie bude život jasnejší, temnota bude ako ráno.11,17 Ž 37,6; Iz 58,8 18 Potom budeš dúfať, lebo je nádej, rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí.11,18-19 Ž 3,6; 4,9; Prís 3,24-26 19 Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovať a mnohí si ťa budú chcieť získať. 20 Bezbožní však stratia zrak, ich útočisko padne a ich nádejou je, že vydýchnu dušu.“11,20 Jób 8,14