20. kapitola
Druhá reč Cofara
1 Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: 2 „Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam, 3 lebo počúvam karhanie, ktoré ma potupuje, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu. 4 Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi, 5 že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih? 6 Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky,20,6-7 Gn 11,4-9; Ž 37,35-36; Iz 14,13-15 7 navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: ‚Kdeže je?‘ 8 Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočné videnie.20,8 Ž 73,20; 90,5 9 Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie.20,9 Ž 37,10.36 10 Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.20,10 Jób 27,14.17 11 Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu.20,11 Jób 17; 21,26 12 Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom, 13 je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal. 14 Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry. 15 Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí. 16 Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije. 17 Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a smotany. 18 Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší, 19 lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval. 20 Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil.20,20 Lk 12,19-20 21 Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý. 22 V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia. 23 Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať. 24 Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu.20,24 Iz 24,18; Am 5,19 25 Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda!20,25 Dt 32,41 26 Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane. 27 Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu. 28 Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu.20,28 Prís 11,4; Sof 1,18 29 Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.“20,29 Jób 27,13